POHYBOVÉ SCHOPNOSTI
07.04.2010 21:16
| Úlohou školskej telesnej výchovy je podieľať sa na rozvoji pohybových schopností, zručností a vedomostí ako aj na formovaní osobitosti žiakov. Pohybové schopnosti je zaužívané deliť na:  kondičné, ktoré kladú vysoké požiadavky na funkčné systémy organizmu a energetické zdroje: |
 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
koordinačné, ktoré kladú zvýšené požiadavky predovšetkým na centrálny nervový systém a analyzátory:
O efektívnosti intenzívnej kondičnej prípravy rozhoduje predovšetkým jej celková dĺžka, výber prostriedkov a metód, frekvencia a veľkosť podnetov (tréningových zaťažení), ako ja ich vhodná nadväznosť v tréningovej jednotke i mikrocykloch. DĹŽKA INTENZÍVNEJ KONDIČNEJ PRÍPRAVY Aj keď má mať kondičná príprava zákonite celoročný charakter (obnova a udržanie dosiahnutej úrovne kondície), hlavná pozornosť sa jej venuje predovšetkým v prípravnom období (zvýšenie úrovne kondície), tzv. intenzívna kondičná príprava. Intenzívna kondičná príprava má zabezpečiť plánované zvýšenie kondičnej pripravenosti. Vyžaduje sa, aby športovec začínal kondičnú prípravu vždy na o niečo vyššej východiskovej úrovni kondície, ako na začiatku predchádzajúcej sezóny a túto dokázal v priebehu intenzívnej kondičnej prípravy zvýšiť nad úroveň minuloročnej. Dĺžka intenzívnej kondičnej prípravy, ak má byť efektívna, musí byť minimálne 6 – 8 týždňov. Je to dĺžka, ktorá umožňuje vyvolať v organizme adaptačné zmeny, ktoré podmieňujú zvýšenú úroveň potrebných pohybových schopností. Okrem toho možno získať 2 – 3 týždne navyše zaradením kondičnej prípravy už na konci prechodného obdobia. Možno takto riešiť v predstihu niektoré úlohy kondičnej prípravy (napr. rozvoj aeróbnej vytrvalosti alebo všeobecných silových schopností a pod.), a tým získať väčší priestor v prípravnom období na rozvoj iných rozhodujúcich pohybových schopností.
FREKVENCIA PODNETOV (TRÉNINGOVÝCH ZAŤAŽENÍ) Každé špecifické pohybové zaťaženie kladie na organizmus športovca svoje osobitné požiadavky. Vo vzťahu k charakteru a veľkosti zaťaženia prebiehajú regeneračné procesy, ktoré podmieňujú frekvenciu podnetov. Napr. pri rozvoji aeróbnej vytrvalosti prebieha regenerácia rýchlejšie (dokonca pri nízkej intenzite môže prebiehať aj počas zaťaženia), čo umožňuje zaradiť do mikrocyklu 3 až 5 tréningových jednotiek, zatiaž čo po zaťažení rýchlostného charakteru vysokej intenzity sa čas potrebný na regeneráciu značne predlžuje, takže je optimálne zaradiť takéto zaťaženie 1 až 2 krát týždenne.
A – priemerne trénovaní športovci B – vrcholoví, dobre trénovaní športovci VÝBER TRÉNINGOVÝCH PROSTRIEDKOV Tréningové prostriedky môžeme podľa vplyvu a požiadaviek na organizmus športovca rozdeliť do štyroch skupín: 1. Tréningové prostriedky prevažne aeróbneho zamerania – rozvoj systémov zodpovedajúcich za príjem, transport a využitie kyslíka. Intenzita zaťaženia je relatívne nízka, PF 120 až 160 pulzov za minútu, trvanie 20 až 60 minút a viac. 2. Tréningové prostriedky prevažne anaeróbneho alaktátového zamerania – rozvoj rýchlostných a rýchlostno-silových schopností. Intenzita je maximálna, trvanie 10 – 30 sekúnd, intervaly odpočinku 1 – 2 minúty. 3. Tréningové prostriedky prevažne anaeróbneho glykolytického zamerania – rozvoj špeciálnej vytrvalosti - vytrvalosti v rýchlosti, vytrvalosti v sile, vytrvalosti v odrazovej výbušnosti, vytrvalosti v koordinácii, resp. hernej vytrvalosti. Intenzita je submaximálna až maximálna, trvanie zaťaženia 30 sekúnd až 4 – 5 minút, intervaly odpočinku 2 – 4 minúty. 4. Tréningové prostriedky zmiešaného aeróbno-anaeróbneho zamerania. Intenzita je striedavá, PF 150 až 190 úderov za minútu. Účinnosť niektorých tréningových prostriedkov sa zvyšuje, ak sa vykonávajú s „čerstvými silami“, t.j. za optimálneho stavu (po dostatočnom odpočinku alebo primeranom stimulujúcom zaťažení. Platí, že prostriedky zamerané na rozvoj koordinačných schopností, rýchlostných a silových schopností, ako aj zdokonaľovanie techniky treba zaraďovať do prvej časti tréningovej jednotky (vyučovacej hodiny), po rozcvičení. Výber tréningových prostriedkov na riešenie úloh kondičnej prípravy sa opiera o poznanie podielu jednotlivých pohybových schopností na výkone v danom športe, ako aj charakteru špecifickej pohybovej činnosti daného športu. Vyžaduje sa, aby špeciálne tréningové prostriedky boli, čo do pohybovej štruktúry, veľkosti nervovo- svalových úsilí, režimu práce svalov, požiadaviek na energetické zdroje a funkcie organizmu totožné alebo aspoň veľmi blízke vlastnej športovej činnosti. Na to, aby sa dosiahol žiadúci tréningový efekt (výraznejšie adaptačné zmeny – zvýšenie úrovne konkrétnej pohybovej schopnosti) musí špecifický pohybový podnet pôsobiť dostatočne dlhý časový úsek, mať potrebnú frekvenciu a veľkosť (objem, intenzitu). Dostatočná úroveň koordinačných schopností umožňuje nielen si rýchlo a presne osvojiť nové pohybové činnosti, ale ich aj ďalej zdokonaľovať a prispôsobovať meniacim sa podmienkam. O efektívnosti rozvoja koordinačných schopností rozhoduje výber prostriedkov (koordinačných cvičení), metód, ako aj veľkosť a frekvencia uplatnených zaťažení (objem, intenzita, koordinačná zložitosť, psychická náročnosť). Rozvinúť koordinačné schopnosti možno len systematickou aktívnou pohybovou činnosťou. PROSTRIEDKY Ako prostriedky slúžia koordinačné cvičenia – pohyby, resp. pohybové činnosti, ktoré sú pre žiaka nové, nezvyčajné a koordinačne primerane náročné, vykonávané v meniacich sa podmienkach za neustálej vedomej kontroly. Akonáhle si žiak koordinačné cvičenie dokonale osvojí, vykonáva ho takmer automaticky, bez vedomej kontroly, prestáva byť účinným prostriedkom rozvoja koordinačných schopností. Využiť možno aj pohybové hry. METÓDY Kľúčovou je opakovacia metóda uplatňovaná v meniacich sa podmienkach (časový a priestorový deficit, primerané riziko, zaradenie doplnkovej úlohy), zmena náčinia (veľkosti, tvaru a hmotnosti, šírky opornej plochy a pod.). FREKVENCIA PODNETOV Minimálne 3 až 5 krát týždenne. Výhodnejšie je uplatniť menší objem ale vyššiu frekvenciu zaťažení. ZAŤAŽENIE objem zaťaženia: vhodné je uplatniť vo vyučovacej jednotke väčší počet cvičení pri menšom počte opakovaní a sérií
intenzita zaťaženia: vysoká až maximálna koordinačná náročnosť cvičenia sa dá zvýšiť:
koordinačné cvičenia možno vykonávať individuálne, vo dvojiciach, trojiciach ale aj v početnejšej skupine žiakov. úspešnosť rozvoja podmieňuje aj schopnosť učiteľa telesnej výchovy motivovať a mobilizovať žiakov, udržať koncentráciu ich pozornosti. rozvoj koordinačných schopností by sa mal realizovať celoročne, pričom v závislosti od ročného obdobia sa môže meniť výber prostriedkov, ako aj ich objem. minimálny čas potrebný na dosiahnutie výraznejších zmien v úrovni koordinačných schopností vplyvom systematického tréningu je 8 až 10 týždňov, to znamená približne 24 až 50 podnetov. Rozvoj koordinačných schopností sa realizuje oveľa pomalšie ako kondičných schopností. koordinačné schopnosti sa najlepšie rozvíjajú pri optimálnom stave organizmu, pri „čerstvých silách“. Zaraďujeme ich preto do prvej časti vyučovacej jednotky (po rozcvičení). Občas ich však možno zaradiť aj na koniec hodiny v najmä sťažených podmienkach (únava). medzi série treba zaradiť dostatočne dlhé intervaly odpočinku, aby sa odstránila nervová únava.VEKOVÉ OSOBITOSTI Najpriaznivejšie podmienky na rozvoj koordinačných schopností sú v období školského veku od 6 do 16 rokov. Efektivita ich rozvoja však nie je v každom veku rovnaká. Pre jednotlivé koordinačné schopnosti sú stanovené optimálne vekové obdobia, kedy je ich rozvoj najefektívnejší.
Koordinačné cvičenia sú pre žiakov najmä mladšieho veku veľmi atraktívne, príťažlivé a zábavné, umožňujú prejaviť šikovnosť a navzájom si merať sily. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kontakt
0902678718